Hazardní hráči z najslávnejších osobnosti kultúry a umenia


Wolfgang Amadeus Mozart
Wolfgang A. Mozart
americký prezident James Buchanan
James Buchanan
Kardinál Jules Mazarin Kardinál Jules Mazarin
Johann Strauss mladší Johann Strauss ml.
Anton Grigorievič Rubinštejn Anton G. Rubinštejn
Gustave Doré Gustave Doré
Niccoló Paganini Niccoló Paganini
Hector Berlioz Hector Berlioz
Jacques Offenbach Jacques Offenbach
Fjodor Ivanovič Šaljapin Fjodor I. Šaljapin


Prevažne sa nejedná o profesionálnych hráčov, ale skôr o bežných, ktorí sa spoliehali väčšinou len na šťastie, no boli to slávne osobnosti z prostredia spoločenského, kultúrneho a umeleckého.

Napr. veľkým milovníkom hazardných hier bol slávny Wolfgang Amadeus Mozart, väčšinou hrával o peniaze vo vtedajších herniach populárnu kartovú hru Faro. Pričom Mozart bol vraj až prehnane vášnivým hráčom, vďaka čomu sa údajne dostával aj do finančných problémov.

O spomenutej hre faro sú tiež zmienky v korešpondencii Mozartovzho otca Leopolda. Ten napísal svoje dcére 9. marca 1786 list, v ktorom podáva informáciu o návšteve jedného koncertu v Salzburgu. Leopold v tomto liste okrem iného píše: "Bolo neslýchane plno, pretože sa dostavilo aj mnoho cudzích obchodníkov. V sále boli hracie stolíky pre noblesu a radných, v izbách hrali kupci a v prvej izbe sa hralo faro." V liste z 26. januára 1786 sa Leopold zmieňuje aj o vysokých stávkach: "V utorok stratil bánk cez tisíc zlatých, nový zástupca vrchného lovca a major Dúker, a ktokoľvek na tom bol len zainteresovaný, robili kyslú tvár. (...) Biskup Schrattenbach vyhral tisíc dukátov."

V priebehu devätnásteho storočia sa stalo faro, resp. pharo najobľúbenejšou kartovou hazardnou hrou tiež v Severnej Amerike. Udáva sa napríklad, že v roku 1864 mal Washington 163 herní a faro v nich bolo najčastejšie hranou hrou. Slabosť pre túto hru mal aj pätnásty americký prezident James Buchanan, ktorý bol pri tomto hazarde často videný v slávnej washingtonskej herni Palace of Fortune vtedajšieho známeho kasínového podnikateľa Edwarda Pendletona.

Popri faro existovali pochopiteľne aj iné obľúbené hry. Napr. už okolo roku 1648 predstavil vo Francúzku vášnivý hazardný hráč talianskeho pôvodu a zároveň významná osobnosť vtedajšej francúzskej spoločnosti - kardinál Mazarin taliansku hru menom hoca. O niečo neskôr sa dostala do Paríža ďalšia talianska hra, ktorú taliani volali biribiso a Francúzi jej dali názov biribi. Ako biribi, tak i hoca sa stali veľmi populárnymi.

A samozrejme, že okrem kardinála Mazarina, amerického prezidenta a Mozarta sa zaradili medzi hazardných hráčov aj mnohé ďalšie slávne osobnosti. Napr. v 19. storočí holdoval zasa hre na rulete dokonca i známy kráľ viedenských valčíkov - Johann Strauss mladší, ktorý prišiel so svojou ženou do nemeckého mesta Baden-Baden v roku 1872, hneď po svojom veľkom umeleckom úspechu v Bostone a New Yorku.

Obzvlášť horlivým ruletovým hráčom bol v Baden-Badene vtedy veľmi oslavovaný ruský klavirista, skladateľ a dirigent Anton Grigorievič Rubinštejn, ktorý dokonca údajne tam patril spolu s francúzskym maliarom Gustavom Doré medzi najväčších ruletových náruživcov.

Gustave Doré ako maliar (obzvlášť ilustrátor), grafik, drevorytec a sochár bol mimoriadne činorodý umelec. Podľa niektorých zdrojov je autorom takmer 10 000 rôzne veľkých kresieb a zaujímavosťou je i fakt, že pre parížsky akademický salón konaný v roku 1867 vytvoril monumentálne maliarske dielo s veľkosťou 10,36 x 5,18 metra. Pričom námet toho obrazu, ktorý sa menoval The Green baiza Layout (The Gambling Table at Baden-Baden) čiže Zelené súkno s nákresom (Herný stôl v Baden-Badene) plne symbolizoval vtedajší autorov veľký koníček - hranie rulety.

A pri podobných spomienkach na najslávnejšie spoločenské a umelecké osobnosti sveta, ktoré si zamilovali hranie rulety, by sa rozhodne nemalo zabudnúť ani na ďalšieho slávneho umelca menom - Niccoló Paganini.
Tento husľový virtuóz bol dokonca tak rozladený svojimi neúspechmi v hraní rulety, že zatúžil stáť na opačnej strane hry - mať svoje vlastné kasíno. Založil si preto Casino Paganini, v ktorom chcel udržať hráčov pri stoloch hrou na husle. Paganini ale aj v tomto mal smolu, svoje kasíno v roku 1837 zavrel so stratou. Nedarilo sa mu ani ako hráčovi, ani ako majiteľovi kasína.

Pobyt Johanna Straussa mladšieho nebol v nemeckom kúpeľnom meste Baden-Badene náhodný. Baden-Baden patril už v druhej polovici 19. storočia medzi známe strediská hazardu a zábavy, a preto sa do neho schádzali nielen tí, ktorí si chceli hazard a zábavu iba užívať, ale pochopiteľne tiež tí, ktorí sa mali o zábavu postarať; teda umelci. Deviateho augusta 1862 bolo v Baden-Badene otvorené nové divadlo premiérovým predstavením opery francúzskeho skladateľa Hectora Berlioza - Beatrice a Benedict. Toto predstavenie dirigoval sám autor a medzi mnohými umelcami, ktorých pritiahla do Baden-Badenu hlavne opera, boli aj Berliozeho priatelia zo sveta hudby George Bizet a Charles Gounod. Z divadla do kasína to bolo len pár metrov, azda aj preto sa ani takmer niet čomu čudovať, že veľké množstvo umelcov trávilo svoj voľný čas aj pri ruletových stoloch. A výnimkou nebol ani známy francúzsky skladateľ - tvorca operiet (a jednej slávnej opery: Hoffmannove poviedky) Jacques Offenbach, ktorý i riadil baden-bádenské divadlo v letných sezónach 1868 a 1869.

Jednu z najlepších operných scén sveta malo vo svojom najslávnejšom období aj kasíno v Monte Carle. Tam spieval a hlavne hrával ruletu tiež jeden z najvýznamnejších spevákov z konca 19. storočia a prvej polovice storočia dvadsiateho, legendárny ruský umelec Fjodor Ivanovič Šaljapin.

Takmer všetky tieto spomenuté osobnosti boli významní a vo svojom remesle až geniálni jedinci, ktorí sa výrazne zapísali do dejín spoločnosti, kultúry a umenia, pričom boli zároveň aj hazardnými hráčmi.











HOME
MALÝ KLUB PROFESIONÁLNYCH HAZARDNÝCH HRÁČOV