Knihy, ktoré sa dotýkajú sveta hazardných hier




kniha Jen vítr to ví Názov :

JEN VÍTR TO VÍ


V slovenčine tiež vyšlo pod názvom:

Len vietor vie odpoveď



Autor:

Johannes Mario Simmel


Jazyk: Kniha vyšla česky i slovensky


Základný popis:

Román s napínavým dejom a pôsobivú milostnú zápletkou sa odohráva v atraktívnom prostredí francúzskej riviéry v 20. storočí v Cannes. Veľká láska v prostredí hazardu a nebezpečenstva...


Ukážky z knihy:

Ružová budova kasína Municipal s herňami, divadlom a reštauráciou Ambassadeur na dolnom konci nábrežia Albert-Edouard bola celkom blízko Starého prístavu, kde mal kanceláriu Lacrosse, a prístaviska, odkiaľ premávajú 'vedetty' na ostrovy.

"Le dix, pair, noir et manque!"
Malý Talian spustil hlučný príval bohapustých nadávok.

"Vy nehráte?" spýtala sa ma Angela.
"Nudí ma to," povedal som. "Ale trochu si, prirodzene, zahrám." Šiel som s ňou k okienku, kde sa vymieňali žetóny. Za ním bola miestnosť s oceľovými trezormi. Angela vybrala z večernej kabelky kľúčik. "Hneď prídem. Vyberiem si nejaké peniaze." "Odkiaľ?" "Zo sejfu. Ja mám svoj sejf tuná." Zasmiala sa. "Doklady, peniaze, šperky, všetko! Bola som si tu včera poobede po šperky, čo mám teraz na sebe. Prečo by som mala vyhadzovať peniaze za sejf v banke? Tu ho mám zadarmo ... " (...)

Prešiel som veľkou sálou. Medzi hracími stolmi a dlhým barom boli stolíky malej reštaurácie, ľudia tam ešte jedli. Pri barovom pulte sedel osamelý John Kilwood a pil whisky. Opito mi zakýval. I ja som mu zakýval. Potom som zazrel Máriu Sargantanovú - práve vo chvíli, keď si skutočne schovávala celú kôpku žetónov do záhybu na šatách - a pomyslel som si, že boháči sú naozaj veľmi čudní ľudia a hádam aj veľmi čudní vrahovia. Podišiel som k jednému z hracích stolov a zazrel som priamo oproti sebe Angelu, ktorá si tam našla miesto. (...)

Pomyslel som si, že som sa s Angelou zoznámil trinásteho a že trinásteho sa pre mňa začal nový život, a tak som sa rozhodol, že budem pokúšať pána boha. Naklonil som sa ponad dámu, čo tam sedela, a položil som oba päťdesiatfrankové žetóny na trinástku. Rozhodne som to chcel mať rýchlo za sebou. Opäť som sa zahľadel na Angelu a ona to iste zbadala, lebo zdvihla hlavu, pohľady sa nám stretli a bolo to, akoby vyšlo slnko. (...)

"Monsieur ... "
Strhol som sa.
Krupier, vedľa ktorého som stál, sa obrátil. Zaklopal svojimi hrabličkami na oba žetóny, čo ležali na trinástke.
"Je to váš vklad?"
"Áno."
„Trinástka so sto frankami pre pána po mojej ľavici," povedal krupier. Iný, v prostriedku stola pri kotle, ktorý vyplácal výhry, mi prisunul dve hŕby známok. Vyhral som tritisíc päťsto frankov. "Sto pre zamestnancov," povedal som. Pokúšal som ťa, bože, pochopil si ma. Povedal si áno, tak mi teraz ukáž, bože, či som ťa i ja správne pochopil, ukáž mi to, pomyslel som si. A potom som zahlásil ďalší vklad. Zvýšil som plein na trinástke až na najvyšší vklad tisíc päťsto frankov. A teraz mi ukáž, bože. Teraz mi ukáž! Guľka sa kotúľala. Nepozeral som na ňu. Oči som mal zavreté, kým som nezačul krupiera: "Le treize, impair, noir et manque!"
Trinástka vyšla po druhý raz. Medzi hráčmi nastal nepokoj. Tentoraz mi prihrabli výhru na tri zábery hrabličkami. Bolo to päťdesiatdvatisíc frankov.
Venoval som päťsto frankov pre zamestnancov a hral som teraz tri cheveaux, dve carrés, obe transversales simples a transversale plein trinásť až pätnásť a prirodzene trinástku, všetko s maximálnymi vkladmi. Ba ešte aj na jednoduché šance, na farbu, tucet a stĺpik som položil žetóny. (...)



Naspäť na prehľad kníh súvisiacich s hazardom










HOME
MALÝ KLUB PROFESIONÁLNYCH HAZARDNÝCH HRÁČOV